[Chorus]
Kníšeme sa keď sme vo výške (výške)
Z lásky závrat máš a život ako z ríše snov síce ne
No ty sa na mňa nehneváš
Si moja jediná, si moja jediná
Kníšeme sa keď sme vo výške (výške)
Z lásky závrat máš a život ako z ríše snov síce ne
No ty sa na mňa nehneváš
Nechápem to (to)

[Verse 1]
Vo dverách odchádzam a ty voláš stoj
Ja sa otočím a pýtam sa zase, že "čo ?"
Počul som to všetko toľkokrát
Že nemám silu to vnímať ani počúvať
A preto stojím ako debil vo dverách asi po stý krát
Zabuchnem a dopredu sa pozerám už sám
Stačilo by možno milé "čau"
A všetko mohlo byť iné
Všetko mohlo byť fajn
Ach jaj

[Bridge]
Život píše zvláštne básnе o nás, príbeh náš
Po tom všetkom ďakujem, žе som sa mohol vrátiť
A teba doma stále nájsť
[Verse 2]
Keď vonku prestane pršať a vnútri nebude chlad
Hriechy našich otcov prestanú meniť našu tvár
Znovu prestanem trčať s ľuďmi do rána tam
Keď zase za ruku ťa budem môcť držať snáď
Všetky večery s ich príhodami pamätám
Stáli, spievali a milovali z postele pád
Stále som z teba paf a zahučím bars aj na celý barák
Že ťa mám strašne rád

[Bridge]
Život píše krásne básne o nás, príbeh náš
Ako sa usmievaš a plačeš a pritom dokážeš byť stále nádherná

[Chorus]
Kníšeme sa keď sme vo výške, výške
Z lásky závrat máš a život ako z ríše snov síce ne
No ty sa na mňa nehneváš...