Zuzana Smatanová
Druhýkrát
Liečim si rany útechou
Málo jej stačí zjeť
Strážim si každý kúsok z nej
Potom to musí už prejsť!
Trápiť si hlavu úzkosťou
Rýchlo sa mohlo stať
Báť sa o priestor bezpečia
Kto to mal takto celé vydržať?
Druhýkrát viem stáť
A tvoja dlaň je tá, s čím to zvládam
Druhýkrát viem stáť
A nepúšťam sa, nech už viac nepadám
Krátko sa učím na to prísť
S čím sa vyrovnať viem
Môžem to skúšať každý deň
Tancovať z toho asi nebudem
Refrén...
Kto býva vo výške, ten verí
Že je smrteľný
Na jednej nohe stále ustojí...
Čo teraz bolí, raz sa celkom
Zahojí ... snáď!
Refrén...