Pýtam sa prečo tí ľudia, stále odchádzajú sami
Nevedia sa tváriť, ten úsmev je hraný, sú zákerní ako vrany
Prázdny byt a hudba nahlas, pocity chladné jak mrazák
V ušiach naplno mi hrá Nirvana, svet je ladový palác

Stále pýtam sa kedy kríza sa skončí, mne uľaví sa, celé noci
Celé dni počítam, nečítam mobil, vymýšlam plán ako si zarobiť
Ako nežiť život ako každý jeden, ja chcem život farebný jak jeseň
Sme fans šťastia a peňazí, no prepáč mi niekedy sa vážne nedarí

12 hodinovky v robote nie, no lepšie jak 8 týždnov na byte
350 míl od rodiny, nevieš o mne nič ani z poloviny
A chceš ma pochopiť, možno chceš ma pochopiť
Ale nedá sa sorry, nevlastníš ma jak Sony
Chceš ma pochopiť, možno chceš ma pochopiť
Ja som Anti, nedozvieš sa nič tak sorry

----

Žiť ten istý život mi to prepínalo stokrát
Nechcel by som sa vrátiť tam kde som to začal znova
Spomienky mi v hlave vybuchujú ako sopka
20 rokov doma som sa cítil ako odpad

Vy ste mali prázdniny, ja som išiel makať za bar
Až keď sa vzdialim od domova zistím čo máš za tvár
A keď ti poviem pravdu tak sa na mna kludne za tvár
Nemal som vela kamaratov doma, dnes už mám viac

Píše sa iný život, mal som divný život
S osobou ktorá chcela iných mna to nebavilo
A potom chcela si sa vrátiť no tak nebud mimo
Nebudem ničí otrok ničilo ma že sa tváriš necitlivo

Bolo tých pádov vela že ich ani nespočítam
Bývať sa nedalo tam kde som býval nedarí sa
Prišiel som o robotu, o bicykel, spoznal lásku
Doma 2 mesiace si odkladam poslednú dvacku