Momo (SK)
Ja som Bratislava II
V garsónke na prvom poschodí sme koks pytlovali lyžičkami, vymieňali ho za lové, jazdili nočnými uličkami. Spoliehali sa na seba, nikdy nikým neboli vihýčkaní, svedkom je iba mesto, s cestou, na ktorej vidíš čiary. Nás nechytili a bár jakého jeba zavreli za vodiča, sedláci z našej brány šetrili celý rok na Lomničák. Sledoval som to jak uličák, nespoliehal sa na rodiča, sadol si na miesto za vodiča a zarobil drogami na holiča. Kam som sa pohol tam boli všetci ožralí alebo pažraví , tak sme tam prišli a nasýtili tie hieny, aby sa nažrali. Dnes na mňa vybehnú z You Tubu bar jakí kokotskí raperi, majú falošný mood, furt fú, moc im to neverím

Našiel som vzácne dievča, no ver, že spovedať sa ti nemienim (ää), robiť otroka a kkta, ani žiadnu prácu na TPP. Radšej byť sebe pánmi a páchať samé chyby, radšej byť po meste známi, aj keď len malé ryby


Príbehy so zlým koncom pôsobia jak výstraha, veľa sa smeje, veľa plače, veľa sa vystrája, nikto, ani len netuší, čo na nás nachystala, naša matka, hlavné mesto BRATISLAVA. V pravo do tmavej ulice rotuje magistrála, veľa sa smeje, veľa plače, veľa sa vystrája, nikto neručí za to, čo na nás nachystala, naša matka, hlavné mesto BRATISLAVA


Pozerám na nový most, chodil som tade na strednú, žiadna sláva, dnes tade letím na GT-Rku a točíme JA SOM BRATISLAVA. Volá mi neznáme číslo, predstaví sa mi riaditeľ, že by chcel koncík, že mi dá za to ich maturitu jak artikel. Diktuje dátumy, hovorím nemám tam voľno ani ten, ani ten, jebať ťa do huby, pamätám si, jak si ma vyhadzoval ty starý chren. V tomto meste ťa jebú, keď z teba nemajú osoh a tí, čo sú niekde sa robia a povedia ti, že všetko je osud. Poslať ich do piče, je môj osobnostný posun. Jebať na ich šarlatánstvo, ja chcem mať len svoj prostý rozum (jéé). Zhorené mozgy, vyslovené hrozby, roztvorené nozdry, prejebanosť ľudí, ťa zhltne jak hovädzí rozbif (óu). Skačem si cestou all in all in, nejdem si žiadne holly molly, nespĺňam žiadne nóbl normy, nepočúvam, čo Momo mohol by. Som asi jeden z posledných, čo ti povie do huby, inak je všetko úplne opačne, úplne naruby

Príbehy so zlým koncom pôsobia jak výstraha, veľa sa smeje, veľa plače, veľa sa vystrája, nikto, ani len netuší, čo na nás nachystala, naša matka, hlavné mesto BRATISLAVA. V pravo do tmavej ulice rotuje magistrála, veľa sa smeje, veľa plače, veľa sa vystrája, nikto neručí za to, čo na nás nachystala, naša matka, hlavné mesto BRATISLAVA