[Chorus: Karlo]
Vidím čoraz menej detí hrať sa na dvore
Čoraz viacej ľudí s telefónmi pri stole
V škole nás naučia nevedieť, tak nič nevieme
Uvedomujeme si dobré, keď o to prídeme
Straty, nálezy, stále niečo hľadáme
Spomienky, nápady, bez úcty pochované
Dvere za niekym až príliš rýchlo zatvárame
A až keď nezaklope znova, tak sa sklameme
Empatia
Až keď nezaklope znova
Až keď nezaklope znova
Až keď nezaklope znova
Až keď nezaklope znova
Až keď nezaklope znova
Až keď nezaklope
Nemôžeme to mať, o to viacej po tom túžime
A o tom potom mega raz tú rozprávame o sebe
A hľadať cestu ako runway väčšinou len túžime
Je pozde sadiť nové stromy keď sa raz les vyrúbe
Zo včera na dnes a z pred včera na včera
Čo sa dialo neviem, zrazu je nedeľa
Týždeň prešiel ako keby prešiel deň
Neviem zastať, neviem zaspať, naháňam svoj sen
Čím rýchlejšie, tým rýchlejšie sa stráca cit
Dvíhaš telefón čoraz ťažšie, deadlift
Čím rýchlejšie, tým rýchlejšie sa stráca cit
Dvíhaš telefón čoraz ťažšie, deadlift
Empatia, deficit
Apatia, explicit
Empatia, deficit
Apatia, explicit
[Verse 2: Gedz]
Internet dał nam sztuczną inteligencję
Zabierając w zamian prywatność, rozum i serce
Witaj w dwudziestym pierwszym wieku
Gdzie wszystko jest prawdziwe jak mechanicznych koni tętent
Telefony powrastały w ręce nam
W naszym świecie ciągle góra dół, góra dół
Każdy ma swoją receptę na szczęście
W sumie to wszystko mnie obchodzi jeden wielki chuj
Powiedz, kto da mi antidotum na gniew
Ile jeszcze każą mi czekać, nie mam czasu jak Miedwiediew
Nie, to od dawna psuje mi krew
Oby Bruker nie miał racji z tym co niesie dla nas sieć
Coraz mniej dzieciaków na placu, tablety, rady, zwalnianie
Starzy nie mają czasu, nie mają czasu
Dupy, cycki, instagramy
Młode damy co jest w wami, ha

[Chorus: Karlo]
Vidím čoraz menej detí hrať sa na dvore
Čoraz viacej ľudí s telefónmi pri stole
V škole nás naučia nevedieť, tak nič nevieme
Uvedomujeme si dobré, keď o to prídeme