Fobia Kid
Space Nigga
Píše sa rok 1995, obloha bola sivá
Námestovo, malá transylvánia, Space N***a
Prvýkrát som zahryzol do života, bola to žbrnda
Ježišmária, poznačí ťa ako havária
Serem na to zvysoka zo strechy observatória
Existencia je paródia, nebaví ma o tom pindať
Moje rapy sú ako thrillery od Steva Kinga
Filmy Quentina Tarantina
Milujem hudbu doktora Dooma, iba moja hlava ktorá dumá
Dáva mi otázky ako sfinga
Jebať falošnú harmóniu, chýba mi KFC a vychladený Heineken
Toľko placeba koľko unesiem
Ale hudba je pre mňa liek čo neni na recept
Ľudia tú nie sú záporáci ani klaďasi jak Bud Spencer
Zametajú svoje hriechy pod kredence
Prežehnajú sa štyri ružence a zaspí sa im popiči ako šípkovej ruženke
Moji rovesníci chcú mať purple swag
Dolce Gabannu a Lacoste, kodeinový nápoj pretrepaný v termoske
Pripadá mi to kokotské, pamätám časy keď som im bol na posmech
Aj dnes navoskujem zábradlie, zjazdím ho na doske
Chcem iba tvoriť to čo chcem a jebať na to kto čo bláboce
Vždy keď zavŕzgala brána, ostala po mne len fatamorgána
Letel som preč ako čierna vrana
Ulica Mila Urbana, pozerali sa na mňa ako na teroristu bez turbana
Kurva, mám toho plnú hlavu, ktorá piští ako parník
Ľudia sa mi vyhýbali
Asi nie som normálny
Moji prvý kamaráti boli imagionárny
Mám sny, spoza obloka si vravím "raz budeme legendárni"
Mami, vstanem za päť minút, daj mi ešte čas
Sme deti, ktoré keď majú čas
Chľast ich ovláda ako voodoo kňaz, ha
Keď som bol malinký, chutili mi rumové pralinky
Zrazu otvorím oči, v ruke fľaša rumu z trafiky
Na jazyku tripy, okolo vygrcané sardinky
Pustil som do seba démona
Prestrihol som nesprávne kábliky
Korene z Afriky zapísané do Námestovskej matriky
Mám triky preto symetrizujem slabiky
Chodte do piči
Pocity prikryté saténom telo na telo
Bola sladká ako marshmallow
A jej vlasy sú fialové ako acid
Stratila sa mi v lese, nahradili ju basy a slová
Ktoré už asi nepochopí nikto
Prepáč mi to
No letím preč ako albatros z Alkatrazu
Plného vozu zatváram sa ako otváracie hodiny close
Sme Galaxia Gang, no nestrieľame z uziny bro
Išiel som poľnou cestou, vedľa mňa bolo špinavé jazero
Na ňom plávala mŕtva labuť prepichnutá televíznou anténou
Z kryštálovej duše sa pomaly stáva zdochlina, dole za močiarom stála opustená roklina
Nohy sa mi šmykli a zišiel som dole v odraze vody, videl svojho gremlina
Moju osobu, ktorá bolá rozbitá jak črepina, odvtedy v hlave prhlí ma
Vrátil by som to späť, keby existovala časopriestorová trhlina
Izba je moja svätyňa
Halogénová lampa svieti na papier a svetlo pretína všetky tie ručičky na hodinách ako šalamunove prúty
Zastavil sa čas
Mate, prečo si taký smutný
Som pútnik ktorý sa stráca sám v sebe, ergo ma nemôžeš lúštiť
Space n***a
True shit